O ROVNOSTI

Vyhýbam sa lepku, športujem, mám v komore chia semienka, kvalitnú kávu aj quinou a milujem cestovanie, čo zo mňa robí štandardnú modernú ženu 21. storočia. Ako moderná žena 21. storočia by som zrejme po správnosti mala bojovať za rovnosť pohlaví – rovnaké platové ohodnotenie, rovnaké šance v politike a rovnakú rétoriku bez smrtiaceho kokteilu komplimentov a žmurkania.

Neviem, kde sa to vo mne vzalo, a nie som si istá, koľko kamarátok mi po tomto priznaní zostane, ale z rečí o rovnosti pohlaví mi naskakujú zimomriavky. Vedeli ste napríklad, že história delí návštevníkov vesmíru na prvého muža, prvú ženu, prvého psa, prvý roj vínnych mušiek, prvú opicu a prvý kŕdeľ prepelíc? Predpokladám, že mnohým emancipovaným ženám sa takéto dôsledné triedenie páči. Hovoria: „Vidíte, aj my sme tam boli! Nie sme o nič menej!“ A to ma vážne nebaví. Keby sme zoznam astronautov upravili na: prvý beloch, prvý černoch, prvý žid a prvý pes, hodia nás do jedného vreca s Kotlebom. A v Kotlebovom vreci to pekne smrdí. Deliť ľudí podľa farby a náboženstva je škaredé. Na druhú stranu delenie ľudí podľa pohlavia je základnou funkciou každého gentlemana. Ale božechráň, aby s tou dôkladne oddelenou ženskou skupinou následne zaobchádzal inak. Príliš sa mužom nečudujem, že nám nerozumejú.

Dnešné ženy túžia byť milované a obdivované, ale za žiadnu cenu nie zvádzané. Potrebujú kariérny úspech vydláždený precíznou reguláciou mzdového ohodnotenia a slobodu rozhodovať sa v presnom súlade so svojimi aktuálnymi túžbami bez ohľadu na to, ako veľmi ich deti pri transatlantických letoch vrieskajú. Aby ste mi rozumeli – zbožňujem silné a odhodlané ženy, ale rovnako zbožňujem aj silných a odhodlaných mužov a uprednostňujem súhrnné označenie silní a odhodlaní ľudia.

Keď má jeden silný a odhodlaný človek menej významný pracovný post ako iný, pretože si čas od času spraví trojročnú pauzu v kariére, nazvala by som to neviditeľnou rukou trhu.

Keď je niekto taký príťažlivý, až to ostatných rozptyľuje, nazvala by som to genetickou predispozíciou.

A keď niekto verí, že rovnosť šancí môže existovať, nazvala by som ho romantikom.

Diverzita je napínavá, sexi a takmer dokonale súmerná.


Je prirodzené, že niektoré ženy nikdy nebudú sedieť v parlamente či na manažérskej stoličke v korporáte. Ani väčšine mužov sa to nepodarí. Je prirodzené, že varíme, kým samec vymieňa pneumatiky na aute. Je prirodzené, že sa  mužom páčime a že sa im páčime ešte viac, keď nám je vidno nohy. A je tiež celkom prirodzené, že niektorí z nich to dávajú najavo neohrabane a často aj nevkusne.

Sme naozaj úplne iný živočíšny druh než naše babičky, ktoré si vedeli utrieť ruky do zástery a uštedriť hulvátovi výchovnú facku? Než naše mamy, ktoré s detským kočiarom v rade na chleba a toaleťák možno tiež snívali o žiarivej kariére, ale mali k dispozícii naše babičky, ktoré im boli kedykoľvek ochotné pripomenúť ono nesmrteľné „Nemôžeš mať všetko“?

Prirodzene, ani v najmenšom nechcem spochybniť skutočné utrpenie, ktorým si prechádza mnoho žien nielen v rozvojových krajinách. Ak žena po smrti svojho manžela pripadne jeho bratovi, nie je to v poriadku. Ak dievčatá nemajú nárok na vzdelanie, pretože sú povinné rodiť, nie je to v poriadku. Ak dostávate o šesť percent nižší plat ako váš kolega, je to mrzuté, ale dá sa to hodiť za hlavu.

Ženy sú úžasne kreatívne a vynaliezavé bytosti. Keď sa všetky začneme miesto nekonečného hľadania rovnosti venovať maľovaniu na hodváb, regionálnej politike, záhradnej architektúre alebo hĺbkovému potápaniu, bez väčšej námahy sme schopné vytvoriť okolo seba raj na zemi. Možno by sme sa mali viac spoliehať na prírodný výber než na neexistujúcu spravodlivosť a neúnavne tvoriť raje. 

You Might Also Like

0 komentárov