BEZ ŠÉFA

Som prekladateľka a nikdy s tým neprestanem.

Čím dlhšie na tú vetu hľadím, tým viac sa čudujem, prečo ju ešte nemám napísanú v hlavičke životopisu. Aby ste mi rozumeli – moja radosť z výkonu tejto profesie nemá žiaden racionálny základ. Pramení z môjho číreho pokrivenia základných ľudských hodnôt 21. storočia, ktorými sú stabilný príjem, káva zdarma a zdieľané pracovisko.


Práca prekladateľa neponúka ani jedno z toho. Okrem toho neponúka ani pevnú pracovnú dobu, príplatky za prácu vo sviatok, stravné lístky a vianočné večierky. Má však spolu s ostatnými profesiami nomádskeho typu niekoľko čŕt, pre ktoré ju môžete buď milovať, alebo nenávidieť.


SAMOTA

Slovo samota má pre každého z nás celkom iné konotácie. Ak však strávite aspoň pol roka poctivo doma za písacím stolom, buďte si istí, že ju začnete milovať. Akoby aj nie, veď nikoho okrem nej nemáte. Nie je to tak, že by sa z vás pomaly stával pustovník, to nie! Ak vás priatelia pozvú do spoločnosti a sľúbia vám víno a syrovú misu, skončíte s prácou pokojne aj pred desiatou večer, len aby ste tam boli prví. Ale čo také nákupy, čakanie na úradoch a preventívne prehliadky? Nepoviem vám, ako dlho odkladám návštevu dermatologičky a koľko týždňov už doma nemáme cukor a mrazený hrášok. Nie že by som sa za to hanbila, skrátka to už sama neviem. Návšteva ambulancie plnej bacilov či preplnenej pošty sa v mysli zhýralého domaseda podobá pádu do termitiska. Načo chodiť von, keď doma je tak dobre a zásoby mrazeného lososa zatiaľ nedošli?

JEDLO

Keď som chodila do práce, jedlo bolo zlo a ničilo mi každodenný harmonogram. Hovorilo mi veci ako: „musíš prísť do práce skôr, aby si sa stihla naraňajkovať“, alebo „rýchlo to dokonči, lebo sa pripravíš o obednú prestávku“. Dnes je jedlo môj kamarát a hovorí so mnou úplne inak: „keď si dáš budík na 6:30, budeš môcť stráviť raňajkami pol hodiny“ alebo „nechcela by si v utorok k obedu upiecť štvorkilové kurča s nádievkou?“, prípadne „jasné, daj si ešte kúsok“. Ak milujete variť a jesť, práca z domu je raj. Ak uprednostňujete spoločnosť pri obede a nemáte umývačku riadu, nerobte unáhlené rozhodnutia.

BYROKRACIA

Možno sa mýlim a neplatí to na každom pracovisku, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že jediné papiere, s ktorými som počas svojich pracovných pomerov bola konfrontovaná, boli pracovná zmluva a výpoveď. Na tŕnistej ceste prekladateľa na voľnej nohe zakopávam o stohy nenávidených papierov každý jeden deň.

Najviac papierov chce Finančná správa.

Ale aj klienti chcú papiere.
Zdravotná poisťovňa chce papiere.
Sociálna poisťovňa chce tiež papiere. 
Dopravný podnik, mestský úrad, domovník, obvodná lekárka. Chcú ich všetci.
Posledný klinec do mojej celulózovej rakvy zabila česká cudzinecká polícia:
„Slečno, když budete mít nějaké změny v papírech, nezapomeňte nám to nahlásit a do 14 dnů přinést na papíře, jinak bychom vám museli poslat obsílku s pokutou.“

„Dík, zapíšem si to na papier.“


VYJEDNÁVANIE

Zákon o minimálnej mzde a lákavé bilbordy Lidlu a jeho kamarátov v nás občas vzbudzujú dojem, že o peniazoch za prácu sa nevyjednáva.
Ber alebo nechaj tak. 
Na voľnej nohe sa však bez vyjednávania nenajete (dobre). Medzi riadkami diplomatickej a akože priateľskej e-mailovej komunikácie to zvyčajne vyzerá asi takto:

BK*: „Milá slečna Petra, ste úžasná a veľmi radi by sme s vami spolupracovali.“ (*BK – bonitný klient)


„Som taká šťastná.“


BK: „Nehroťte to, ste prvá, koho sme našli.“


„Som taká šťastná.“


BK: „Chceme to mať hotové ešte dnes a chceme to lacné a pekné.“

BK: „Ak to bude ešte lacnejšie, nemusí to byť ani pekné.“
BK: „Ste tam?“
BK: „No dobre, tak za koľko?“

Myslím, že predstava takmer každodenného vyjednávania o cene vlastnej práce je pre mnohých ľudí nepríjemná a je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa života na voľnej nohe obávajú. V začiatkoch to nie je príjemné asi nikomu. Na to, aby ste z vyjednávania vyšli ako víťaz, však funguje veľmi jednoduchá metóda: Hlavne preháňať.*


*Táto metóda má široké uplatnenie aj pri zdokonaľovaní nemeckého prízvuku.


NEZÁVISLOSŤ

Dobrodruhovia na voľnej nohe nemajú 20 dní dovolenky za rok, čo je samo o sebe veľmi prázdna informácia. Niektorí si  nedoprajú ani jeden jediný, iní dvoj až trojnásobok, a niektorí o počte svojich voľných dní nemajú ani šajn (hlásim sa). Často sa hovorí o tom, že mnohí freelanceri majú strach dopriať si dlhšiu dovolenku. Boja sa, že sklamú svojich verných klientov, ujde im uzávierka zaujímavého tendra, prípadne už netušia, čo na svete by mohlo byť lepšie ako práca. Toto obdobie som istý čas mala a už ho zase nemám, takže predpokladám, že ho má teraz miesto mňa niekto iný a vesmír je v rovnováhe.
Nezávislosť podľa môjho gusta však nespočíva len v tom, že môžem ísť na dve dovolenky ročne miesto jednej, ale hlavne v akejsi každodennej ľahkosti.
Môžem si ľahnúť, keď ma bolí hlava.
Môžem si pri práci spievať, prípadne sa s editovaným dokumentom nahlas rozprávať.
Môžem si ísť o jednej poobede zaplávať a dokončiť prácu večer(výhoda domácnosti bez televízora).
A ak ma to už vážne nebaví, môžem ísť bárs aj upratovať. Alebo zase spať.




To všetko sú malicherné drobnosti, ktoré však príjemne voňajú ľudskosťou a normálnym životom. V dobe, kedy robotníčky v hydinárňach smú ísť na toaletu raz za štyri hodiny, je to luxus, ktorý si treba každý deň pripomínať.


You Might Also Like

6 komentárov

  1. Akoby som čítala o sebe :D Ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rado sa stalo, odreagovala som sa pri tom :D

      Odstrániť
  2. Anonymný1/12/2018

    Tá posledná veta, klinec! Pre mňa v tejto robote je najťažšie nájsť tú správnu rovnováhu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný1/13/2018

    Ja som si dopriala luxus pracovať z domu celých päť rokov, od nástupu syna do 1. triedy, do skončenia 5. triedy. Teraz vidím, že je to asi to najviac, čo som mu mohla dať. U nás nečakalo dieťa, kým príde mama, ale ja som pozerala na hodiny, kedy príde ono :) Umývačka riadu bola nevyhnutnosť, na tom som sa pobavila vo Vašom blogu, pretože som viackrát verejne vyhlásila, že ten polorobot mi zmenil život. Vstávanie o 3:00 ráno, otvoriť okná dokorán, naliať kavej, zapnúť noťas...a kým som odviezla dieťa do školy, pol šichty som mala za sebou. LA VIE EST BELLE. Každej matke by som dopriala mať možnosť robiť z domu. Pre dieťa ste tam stále, odpadajú starosti s babysittingom počas choroby dieťaťa atď, atď... (y)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru, pre mamy je to úžasná možnosť. Poznám to z vlastnej skúsenosti, tiež som dieťa dobrodružky na voľnej nohe :)

      Odstrániť
  4. Anonymný1/13/2018

    skvelý článok, v mnohých veciach som sa tiež našla...na voľnej nohe ako prekladateľka som od 2008 (predtým som dva roky pracovala v "kancli" hneď po skončení VŠ), z toho 3 roky som bola zároveň aj na rodičovskej-materskej...manžel je zamestnaný v "normálnom" zamestnaní na plný úväzok, dieťa chodí do škôlky - ak nie je choré - a vtedy sa pracuje úplne skvele doma...ale ak je drobec chorý resp. len prechorený, urobím toho doma málo, keďže v kuse niečo súúúúrne potrebuje :-D ale aj tak je skvelé, že si môžem deň zadeliť ako chcem...takže ešte raz: super čítanie :-)

    OdpovedaťOdstrániť